Tí, čo ma poznajú vedia, že svoje voľné dni, aj keď ich je pomenej, sa snažím od skorého rána až do večera naplniť aktivitami, ktoré ma robia šťastnou. Veľa z nich vyzerá presne tak, ako máme uvedené v dnešnom nadpise. Činnosti, ktoré mi dodávajú duševnú pohodu a držia ma v rovnováhe sa samozrejme snažím zaradiť aj do pracovného dňa, stáva sa však, že ich tam jednoducho toľko nezmestím ako by som chcela. Preto sú voľné dni časom, ktorý je len pre mňa a mám z neho dostatok energie a pozitívneho naladenia aj na náročnejšie pracovné nasadenie.
V rámci udržania si zdravého spánkového cyklu aj vo voľný deň nevstávam neskôr ako o siedmej. Pes a moje vnútorné hodiny vycvičené rokmi vstávania medzi piatou a šiestou ráno mi aj tak nedovolia spať dlhšie, nech by som sa akokoľvek presviedčala o opaku. Psa vypustím do záhrady, zalejem si čaj a kým si obehá svoje obľúbené kríčky, vyberiem si vhodnú meditáciu, ktorou začnem deň.
Do každého môjho dňa patrí aktívny pohyb.
Obujem tenisky, vyberiem si audioknihu, nastavím slúchatká, zapnem hodinky a bežím. Alebo rozložím karimatku a cvičím. Najradšej ráno, potom sa mi celý deň naplní pocitom, že nech je akýkoľvek, urobila som niečo pre seba a to je krásny pocit úspechu.
Mám okolo seba rada poriadok, ale mám aj dom plný zvierat a teda je celkom výzva udržať všetko v prevádzkovom poriadku a nenachádzať si aj zatvorenom masle z chladničky mačacie a psie chlpy. Aby som si z monotónnych činností ako je vysávanie, umývanie podlahy, skladanie prádla a utierania prachu spravila zábavu a využila čas najefektívnejšie ako sa dá, audiokniha mi pri tom robí dokonalého spoločníka. Odkedy je to tak, považujem upratovanie za formu aktívneho oddychu.
Viete koľko kalórií sa dá spáliť vysávaním?
Ani ja nie, ale určite viac ako keby som nevysávala. A okrem toho, výsledkom upratovania je predsa čistý voňavý domov, to je odmena na nezaplatenie. Život na dedine so sebou prináša mnoho výhod, kľud, príroda hneď za humnami, vlastná záhrada. Pre mňa je obrovskou výhodou aj to, že keď potrebujem ísť na nákup mimo dedinského miniobchodu, sadnem si do auta a idem do najbližšieho väčšieho mesta. Milujem šoférovanie, môj staručký 22 ročný Mercedes má síce už najlepšie roky za sebou, ale ako je u méďákov zvykom, zvukový systém je výborný. Jediné, čo je mojom autíčku nové je rádio. Jednak pre bezpečnosť handsfree telefonovania, jednak preto, že prepojenie cez telefón mi umožňuje počúvať čokoľvek. Šoférovanie mám absolútne zautomatizované, som pozorný šofér, opatrný ale dynamický. Vzhľadom na objem kilometrov, ktoré týždenne urobím by to bez soundtracku nebolo ono.
Najlepšie sa mi šoféruje pri audioknihe.
Keď je fakt dobrá, kľudne sa preveziem domov dlhšou trasou, ešte jednu kapitolu do pár kilometrov navyše zmestím. Alebo si posedím na parkovisku minútku dlhšie. Drobné radosti života sa nabalia ako snehová guľa a zrazu sa večer obzriem za dňom a zistím, že napriek tomu, že bol plný obyčajných vecí, bol výnimočný a plne využitý.